Niektoré rána sú náročnejšie.
Pre dieťa s poruchou autistického spektra (PAS) je príchod do škôlky často veľkou zmenou – novým prostredím, hlukom, svetlom, množstvom podnetov. Ak je dieťa už pri vstupe nervózne alebo „nie je vo svojej koži“, potrebujeme mu pomôcť nájsť vnútorný pokoj a pocit istoty.
Preto sa najskôr presúvame do Snoezelenu – multisenzorického prostredia, kde sa môžeme upokojiť, zrelaxovať a jemne prejsť do nového dňa.
A keď už cítime, že telo i myseľ sa uvoľnili, presúvame sa na koberec.
⸻
🧩 Prečo je hra na koberci pre deti s PAS taká dôležitá (aj podľa odbornej literatúry):
1. Koberec je ohraničený a predvídateľný priestor.
Dieťa s PAS potrebuje cítiť, kde sa jeho svet začína a končí. Koberec mu vytvára jasné hranice, ktoré prinášajú pocit bezpečia.
2. Koberec je miestom pre prechod medzi činnosťami.
Umožňuje plynulý prechod z aktivity na aktivitu – z voľnej hry do terapie, z pohybu do pokoja.
3. Podporuje senzorickú integráciu.
Kontakt tela s mäkkým povrchom koberca pôsobí upokojujúco, stimuluje hmatové a proprioceptívne vnemy a pomáha dieťaťu lepšie vnímať svoje telo v priestore.
4. Koberec je miestom spolupráce a spoločného zdieľania.
Umožňuje sociálnu interakciu – dieťa sa môže pridať k hre, pozorovať ostatných, napodobňovať ich, no pritom má stále pocit istoty, že „má svoje miesto“.
5. Koberec je symbol detstva a hry.
Pre deti s PAS je často ťažké zapojiť sa do spontánnej hry. Na koberci sa môžu hrať v bezpečnom, známeho priestore, kde ich senzorické vnemy nepreťažujú.
⸻
💫 Na koberci sa neučíme len hrať – učíme sa byť spolu, deliť sa o priestor, o pozornosť, o radosť.
Pre niektoré deti je to prvý krok k tomu, aby sa cítili dobre – v škôlke, medzi ľuďmi, vo svete.